Zámecká zahrada v Nových Dvorech
autori/ Ing. arch. Lenka Kavuljáková, Ing. Dominika Lovasíková, Ing. arch. Radovan Szabó, Ing. arch. Denis Zeman, Ing. arch. Norbert Dvorčák
kategória/ Krajinársko-architektonická súťaž
lokalita/ Nové Dvory – Městys
dátum/ september 2026
Záhrada v Nových Dvoroch nie je iba zachovaným obrazom barokovej minulosti, ale miestom, do ktorého sa v priebehu stáročí premietli rôzne vrstvy jej vývoja. Návrh revitalizácie preto nevychádza zo snahy vrátiť záhrade jej pôvodnú podobu, ale z potreby tieto vrstvy priznať, chrániť a ďalej rozvíjať. Premenu záhrady v čase chápeme ako prirodzenú súčasť jej identity a ako kontinuálny proces, v ktorom pôvodné štruktúry zanikajú, iné pretrvávajú a vznikajú nové.
Zachovávame základné historické členenie a kompozičné osi vrátane významného vzťahu medzi zámkom a kláštorom sv. Anny. Baroko pritom nepreberáme ako štýl, ale ako spôsob práce s priestorom. Veľký celok sa postupne člení na menšie polia, políčka a zákutia, ktoré vytvárajú rôznorodé atmosféry a možnosti využitia. Reprezentatívne trávnaté plochy pozdĺž hlavnej osi tak prechádzajú do pestrej mozaiky lúk, sadov, záhonov, herných a športových plôch, miest na oddych aj vzdelávanie.
-
Možné využitie vonkajšieho átria: prednášky -
Možné využitie vonkajšieho átria: workshopy -
Možné využitie vonkajšieho átria: ekovýchova
Záhrada je navrhnutá ako otvorený a inkluzívny verejný priestor pre každodenný život obce. Jej nové využitie prepája rekreáciu, komunitný život, kultúru, šport, ekologickú výchovu a pestovanie. Programovým ťažiskom sa stáva priestor zachovaných hospodárskych stavieb, skleníka, figovne a murovaných fragmentov. Nové komunitné a občerstvovacie pavilóny tu vytvárajú zázemie na stretávanie, výučbu, workshopy, kultúrne podujatia aj každodennú návštevu záhrady. Nadväzujúce pestovateľské a edukačné plochy prepájajú záhradu so školou a miestnou komunitou.
Revitalizácia zároveň posilňuje väzbu záhrady na okolitú krajinu a regionálne turistické trasy. Nové vstupy a pešie a cyklistické prepojenia umožňujú, aby sa záhrada stala prirodzeným miestom zastavenia na ceste medzi Novými Dvormi, Kutnou Horou, Kačinou a ďalšími cieľmi v krajine. Výsledkom je súčasná interpretácia historickej záhrady, ktorá prepája pamäť miesta s jeho novým každodenným životom. Nejde o návrat do minulosti, ale o vytvorenie novej vrstvy, ktorá rešpektuje zachované hodnoty a zároveň umožňuje, aby záhrada znovu žila.
